piatok, 26. decembra 2014

She once was the true Lao Man E.

The leaves before the rinse unfolded mellifluous flavour with fragrance of forest fruit, overally so pungent that it reminded me of the atmosphere of last night dream. However, after the rinse, I was startled by the influx of strong, gummy, harsh flavour, where even the sweetest part smelled rather gingery.

The development of the first five brews followed the similar pattern:
1. Empty, fir-like aftertaste
2. Bitterness, wood-pulp, tanbark
3. Sweetness, peel from the apricot and grapes, pulpiness
4. Bitterness, seeds, grains, drupes
5. Peelness, piquant sweetness, wet leather
....

Both smelling and drinking of this tea reminded me of my childhood consumption of fresh grapes. After biting its cure I always struggled with reaching its core without the feeling of seeds. Thus, I was careful to spew seeds out as soon as possible, but I often swallowed them and spoiled a sweet taste of the core. So I created a choicy habit of removing seeds from grapes beforehand.  During sudden bitter phases of this tea, I felt the same choicy temptation. Drinking this tea collectively, we noticed a similar reaction. Only the sweeter parts were called flowery, breezy and olivary in a good sense, while the bitter parts were called mucous, salmon-like and olivary in a bad sense.

Denis

Lao Man E, pu-erh.sk

Most of well produced shengs which I had chance to taste I liked. There are still some shengs even they are good, but I am not fan of them. One the tea mountain which belongs to this class is Lao Man E.

Firstly, I was caught by the smell of 2014 spring Lao Man E, which was robust gu-shu and clean with tones of fruit, honey. Then, in taste were mostly present bitter and darker spicy shades of grapefruit as well as light tones of vanilla and coco.

What was missing in this particular sample as well as last year Lao Man E was some specific clear aftertaste. It felt like a very nice sentence but with no dot at the end.  

So if you're travelin' the north country fair
Where the winds hit heavy on the borderline
Remember me to one who lives there
She once was the true love of mine.
-Bob Dylan & Johnny Cash

utorok, 25. novembra 2014

Stuffed toys

From the early morning I knew that this day would be a good day for tea. When I opened my window, then boiled the water in the kettle and I saw the seam rising in clouds up in to the air heavier than others days. I knew that today is a good day for tea. 


There was I sample of spring ManSa waiting for me, which I was looking forward. Fall is non compromisingly leaving  as well as the ultra freshness of this spring shengs. Now they are mere and more likely to be drunken as months ago. 

At the early begging I smelled clean sweet smell of forest fruit and also nutty or something like slightly burned milk.

In the taste I felt light taste which was like trailer for a very good film which came in a form of light citrus like taste, nice sweetness (like white sugar) and cloves. The clean yellowish liquor came thorough my throat very easily and it was pleasure - not like ultra-fresh energetic shengs.

Aftertaste was volatile and stayed only the heavy gu-shu bittnerness which was by the time changing in to more tender tones of forest fruit.

Matej

Serious grave robbery
The dark-brown leaves before washing revealed the smell of honey together with the aroma of ripe apricot peel and wet leather. After the brewing, aforementioned smell became even more intense, but enriched by unforeseen sourness and sweetness. The report of development of taste throughout the first five short lasting (from 15 to 45 seconds) brews is as follows:

1. mild, sweet, velvet-creamy aftertaste
2. slightly stronger, spiciness in the foreground of the tongue, the background occupied by fruity chewing gum nuances.
3. bitter, but still having a sweet touch of gooey apple peel
4. sweetness of velvet/plush, sugar beet, very durable aftertaste
5. similar to the 4th.

Brown colors of autumn

The whole tea withstood at least 10 tasty brews, until it worn out. The leaves were smaller, having-pea-like colour and visible veins. The quality that I appreciated about this tea was its sweet squishy, velvet-like taste and aftertaste, which appeared inexhaustible in the way hot it gave my tongue gentle and tight hugs. Alternatively, I recommend children to drink this tea before the sleep as a replacement for their stuffed toys :-)

Denis

piatok, 10. októbra 2014

Pu-erh.sk Yibang

Lístky pred opláchnutím majú typickú mlado-šengovskú kvetinovo-medovú vôňu. Avšak, naši
kamaráti v nich pri kolektívnej degustácií našli aj náznaky čokolády.

Po opláchnutí v lístkoch nachádzam aj limetkovú vôňu a miernu udenosť, ktorá je však prebíjaná sladkosťou.

Prvý nálev je slabší, od druhého nálevu ma čaj pohosťuje s drevnato-medovkovou, nie trpkou, nie priveľmi prázdnou, avšak oproti Nake a Mannuo, nie veľmi osobitou chuťou.

Vyplýva z toho, že Yibang je v porovnaní s Nakou a Mannuo slabší/nudnejší a nemá svojmu ochutnávatelovi nič osobité ponúknuť?


Nemyslím si, pretože to, čo ma na tomto čaji prekvapilo je trvácnosť troch aspektov: chutí jeho nálevu, jeho kuwei dochute a farby. Ak by som tento čaj chcel ochutnávať po kvapkách pri východe slnka, vychutnávajúc si každý jeden pominuteľný okamih jeho rozplývania po mojom, jazyku, nestačila by mi naňho trpezlivosť. Trpezlivosť naňho patrí totiž intervalu medzi východom a západom slnka, času, ktorý sa nedá zamraziť v kocke ľadu, pretože je na to priveľmi dlhy a priveľmi pravidelný. Ak čaj vyniká svojou konštantnosťou/trvácnosťou, mám dve možnosti ako sa k jeho konštantnosti postaviť:

a) Začať ju brať ako samozrejmosť, niečo nudné a nie hodné povšimnutia. V praxi: lúhovať čaj automaticky, pri nejakej inej(hlavnej) činnosti.
b) Očakávať zmenu/odchýlku/náhodu, ktorá naruší pravidelnosť, na čo potrebujem maximálnu sústredenosť na princíp, ktorý túto pravidelnosť reguluje. V praxi: hrať sa s časmi lúhovania čaju, jeho prelúhovateľnosťou, podlúhovatelnosťou, skrátka, snažiť sa čaj „vyviesť z miery“.

Kým pri samozrejmosti často nechám čakať nesamozrejmý potenciál čaju, pri trpezlivosti čakám ja sám a neberiem to za samozrejmosť. Či je zmysluplnejšie čakať alebo nechať čakať nechám na zváženie čitateľa.

Denis


Mladé shnegy majú ten dar nesmiernej neskrotnosti a energie, ktorá z toho saje. Privítala ma veľmi čistá vôňa sladko sirupová, rumovo a mätvo prchavá vôňa. Zároveň som tam cítil takú drsnosť, ktorá sa neskôr prejavila v náleve.

Horkosť bola v tomto čaji bola naozaj dómenou a hlavným prvkom. Snažil som sa zjemniť nálev, ale veľmi to nepomáhalo. Popri horkosti, ktorá sa v dochuti rozpadávala na tradičnú marhulovú dochuť, som cítil ako sa celým čajom tiahne jemne kyslá chuť, ktorá býva tradične zastúpená pri mladých shengoch. Myslím si, že Denis veľmi pekne vyjadril čo je hlavnou kvalitou, tohto čaju a tou je trvácnosť.

Od určitého momentu shengy (a iné nezničiteľné čaje podobného rázu) som začal piť na niekoľko etáp a mnoho-krát sa ku nim vrátim po nejakom čase, nechám uležať a pôsobiť dochuť. Pri YiBangu tá chuť po hodine pitia s prestávkami bola stále intezívna.  

Matej

pondelok, 15. septembra 2014

Prší už neviem koľko dní

V posledných dňoch som mal možnosť zažiť počasie podobné monzúnovému prívalu na úbočiach kopcov Darjeelingu. Mne osobne sa takéto počasie (ešte keby bolo o kúsok teplejšie) spája s oolongami. Vzhľadom na fakt, že som momentálne zasypaný rôznymi vzorkami tak som siahol po tých s oolongami. Výber padol AliShan JinXuan, jarný zber roku 2013.


Spočiatku som cítil vôňu podobnú spotenej koži, kde začala postupne vystupovať do popredia mliečna aróma, ktorá mi vždy pripomenie mliečne keksíky. Rovnako tam patrne badám trávnaté tóny podobné tým z darjeelingov. Po prepláchnutí vystúpia medovo-mliečne sladké odtiene. V pozadí ostávajú tie trávnaté. Musím uznať, že je to naozaj príjemná kombinácia.

 
Nálev má svetlo žlto-zelenú jemne číru, vesele čerstvú farbu. Prvotná chuť je jemne sladká, medovo mliečna s kvetinovými základom [ako keď vojdete do kvetinárstva]. Veľmi pekná je však dochuť, ktorá prichádza pomerne rýchlo. Spočiatku má dochuť trávnatý ráz, ktorý je vystriedaný naozaj kvetinovou až tulipánovou arómou.

  

utorok, 2. septembra 2014

Pu-erh.sk: Naka 2014

Pred opláchnutím lístky(bronzovo-orechovohnedých odtieňov) voňajú veľmi podobne jesennej Nake. Ide o pre mňa uspávajúcu vôňu včelínu, obilia a pokosenej trávy. Po opláchnutí avšak registrujem „ostrosladkú“ vôňu, ktorá mi pripomína ešte neopláchnuté lístky jesenného YiWu-nie som fanúšikom prílišnej nasládlosti, jej pikantnosť ma ale aspoň dáva do pozoru pred ochutnávaním.




1. nálev: mdlá farba nálevu, chuťovo nevýrazný úvod, náznaky neznámej koreniny

2. nálev: oranžovo-zlatistá farba, chuť výrazne silnejšia, nahorkastá, aróma rascového chlebu

3. nálev: farba tmavne, chuť je prenikavejšia, plnšia, korenistá, kmínový aftertaste. Miestami ma ruší trpkosť v úzadí jazyka, nevylučujem ale, že ju má na svedomí moje napr. moje prelúhovanie.

Od 3. nálevu sa pšenično-pečivová chuť silnela a rozplývala na jazyku ako keby som oblizoval čím ďalej tým múčnejšie časti povrchu chlebovej kôrky, sladší, medový aftertaste.

Od 6 nálevu si všímam postupné slabnutie farby nálevu ako aj chute, dominuje lahodný, kmínový, sladký aftertaste.

Vylúhované lístky v spolupráci so stonkami boli hnedozelenej farby, žilnaté a celistvé, rôznej veľkosti. Jeden lístok ochutnal aj môj pes, no nechutil mu, a tak ho vypľul. Mne sa avšak pozdávali.

Naku sme si spomedzi Petrových nových šengov vybrali na ochutnávku, pretože z minuloročných jesenných šengov u nás oboch získala prvé miesto, nad LaoManE a YiWu. Matej pritom pil aj jarnú Naku 2013.

Návrat k novej úrode už poznaného čaju môžu sprevádzať rôzne predstavy o tom, ako by mala pravda o čaji zapadať do môjho rámca očakávaní. Tento rámec si môžem nastaviť tak, že od čaju čakám rovnakú kvalitu už poznanej chute, vyššiu intenzitu už poznanej chute alebo prekvapenie, tj. objavenie nových chutí. Vnímam to tak, že ak existuje nejaký test of time pre typ/odrodu čaju, ktorý mu dáva status kvality, tak spočíva v tom, že každý rok ochutnám nové úrody toho istého typu čaju, „spýtam sa ho“ ako sa mu daný rok darilo a na základe toho si vytvorím dlhodobú skúsenosť a mienku o tom, aký čaj je. Test of time pre token/istú úrodu čaju pri puerhoch potom znamená zase, že nechám čaj dozrievať, nechám ho sa v priebehu rokov otvárať(vinári napr. majú používajú pre ešte mladé, nevyzreté víno termín „closed“). Je zaujímavé, že oba takéto testy kvality pu-erhu preukazujú oveľa väčšiu dynamiku než testy of time pre niektoré umelecké artefakty, pri ktorých predpokladám napr. že dôkazom hodnoty Homérových eposov, je, že ten istý Homér, ktorý oslovoval Aténčanov, oslovuje ľudí stále, cez všetky dejinné zmeny v spoločnosti, ktorými bol zatienený. Inak povedané, test of time pri čaji predpokladá, že sa nezastaviteľne mení samotný čaj viac než preferencie ochutnávateľa, či už archivovaním, alebo pestovaním.

Kľúčová otázka pre zhodnotenie Naky 2014 pre mňa je, či z tejto dynamiky čaju vyplýva, že môžem čaju nastaviť látku tak vysoko, že každoročne od jeho novej úrody očakávam inováciu. V porovnaní s jesennou Nakou, mi totiž tohtoročná jarná úroda prišla oveľa silnejšia a obsažnejšia, čo sa možno dalo aj čakať. Avšak, neprekvapila ma, lebo aj po polroku som si ako tak pamätal chute jesennej Naky, tie sa mi vrátili vo väčšej intenzite, avšak nemôžem povedať, že ma niečo konkrétne zaskočilo/prekvapilo. To avšak nie je chyba Naky, ale skôr moja vlastná chyba, pretože som si rámec svojich očakávaní nastavil tak vysoko, že som čakal, že Naka 2014 bude nielen rovnako dobrá a silnejšia ako jesenná, ale prekvapujúco dobrá. Ak by bola Naka nie čaj, ale osoba umelca, povedal by som, že podlieza už nastavenú látku, nenastavila si ju vyššie a nepriniesla inováciu. Lenže i keď je pravda, že za spracovaním čaju stoja ľudia, nie som si istý, či kritérium inovácie je pre kvalitu čaju to správne, zvlášť keď porovnávam dve úrody toho istého čaju v tak krátkom časovom období.

I keď som bol svojim vlastným pričinením sklamaný z neprekvapenia, myslím si, že komu chutila Naka autumn 2013, toho ani táto Naka nesklame. Ide o chutný čaj.

Denis

Po jesennom zbere Naka 2013, ktorý ma uchvátil a totálne nadchol som mal rovnaké očakávania aj od tohto zberu. Tak ako to Denis predo mnou zhrnul nie je to také ľahké povedať, porovnať a jednoznačne určiť, ktorý bol lepší. Každopádne, musím uznať, že táto Naka má dosť komplexnú chuť. Jasnú líniu tam razi drevnatá až živicová aróma a horkosť ale zároveň tm cítiť mohutnú sladko-ovocnú zložku, ktorá kompenzuje tú horkosť.

Jeden signifikantný znak, ktorý sa tiahol celým čajom teraz ako aj v jesennom variante je taká orieškovosť alebo aróma ľahko pripáleného mlieka.

Matej

streda, 2. júla 2014

...a tak to pokračuje s Mannuo 2014

Nachádzam sa na lúke, fúka podvečerný letný vánok, som obklopený trávnatým priestranstvom, podo mnou slama: stále dosť vonkajších vzruchov a inšpirácií, ktoré môžem omylom pripísať čaju, ktorý sa chystám piť, Mannuo 2014 od Petra Staníka.
Po bezprostrednom zavoňaní sa do neopláchnutých lístkov Mannuo, hrubšieho rozmer, tmavších aj svetlejších odtieňov, pokrytých tipsoidnými chĺpkami, cítim výraznú sladkú medovo-včelínovú arómu, karamel, javorový sirup, postupne registrujem aj náznaky tmavého lesného ovocia, v hlave sa mi vybavujú vône, na ktoré mám čerstvé spomienky, tj. ríbezľový džem a šípky.


Lístky opláchnem, začínam lúhovať:
1. nálev: nálev čírej, svetložltej farby, bez ostrejších odtieňov. Chuť jemná, letmá drevnatosť, kyselkavosť, hladkosť, žiaden výraznejší aftertaste
2. nálev: farba nálevu naberá okrový, tmavší odtieň. Chuť:  horkejšia, nie zvieravá, v úzadí cukrová repa
3. nálev: farba nálevu je lesklejšia, ide do zlatista Chuť: zatiaľ najsilnejšia, vracia sa včelín, melasovosť v úzadí, , hutná, netrpká mokrá drevnatosť v popredí, výrazný aftertaste
4., 5. nálev: stále sýta farba, podobná chuť, podnebie úst má šteklí, príjemne hreje, melasovosť, plazivý, obilninový aftertaste
6.,7.,8...: sýta farba nálevu sa drží dlhšie ako chuť, sladká trstinová dochuť, stopy živice, jahodová stopka
Vylúhované Gu Shu lístky si zanechali svoju mnoho-odtieňovosť zo suchého stavu. Zemité farby sa ale vyjavili do zelenkastých, hráškových/strukových, tuho-pôsobiacich nuáns. Ich tvar je relatívne celistvý, potrhané zväčša končeky a kraje. Detaily ako veľkosť či žilnatosť vyplývajú z fotiek.
Pri kolektívnej degustácií pripísali naši kamaráti Mannuo tieto atribúty:
Vôňa:
Draški: ako láska
Danko: egreše
Dong: medovosť
Katka: džem
Chuť:
Draški: suchá dochuť, kôra
Danko: lipa, kyslosť
Dong: horkosť
Katka: horkosť, trávnatá dochuť


Pomocou našich chuťových a čuchových vnemov, poznania a slovnej zásoby sme  ako skupina pijanov/nepijanov dokázali rozpoznať a opísať tento čaj cez rôznorodé asociácie a komentáre, avšak ak by  niekto od nás chcel lokalizovať, kde presne sa vnímaná chuť/vôňa v zložení Mannuo nachádza, prišli by sme na to, že vlastnosti čaju sú na to priveľmi komplexne v trojakom zmysle
  1. Tak kauzálne komplexné, že by sme nedokázali nájsť presnú 1:1 korešpondenciu medzi určitou chuťou/vôňou čaju a určitou zlúčeninou/molekulou, z ktorej táto vôňa pochádza.
  2. Tak ontologicky komplexné, že by sme prišli na to, že napr. čaj s chuťou živice nemusí obsahovať žiadnu zlúčeninu, ktorá je charakteristická pre právu živicu. Resp. môže sa stať rôzne zlúčeniny vyvolajú v našich receptoroch podobné reakcie a naopak čaje, ktoré obsahujú rovnaké zlúčeniny môže vyvolať rôzne reakcie
  3. Tak vzťahovo komplexné, že istá chuť čaju môže byť ovplyvňovaná celou iných kombináciou zlúčenín zvnútra, alebo vonkajšími faktormi ako teplota vody, prostredie prípravy, pomer množstva čaju a objemu konvičky, dĺžka lúhovania, načasovanie nálevov, závislosť chute a čuchu...
Snažiac sa napísať hodnovernú recenziu, premýšľam nad tým aké majú všetky tieto ohľady dôsledky pre môj posudok. A o koľko ťažšie než napísať o čaji, čo najviac pozorovaní, je nenapísať o ňom viac pozorovaní než sa dá v súlade s biochemických poznaním.
Jednak preto lebo pravda o čaji nemôže ľubovoľná a neoveriteľná záležitosť, ale aj preto, lebo  si nemyslím, že biochemické poznanie berie chuti čaju jeho pôvab(spolu s Feynmanom  https://www.youtube.com/watch?v=ZbFM3rn4ldo), a aj preto, lebo biochemické porozumenie čaju rapídne pomohlo zlepšiť jeho metódy pestovania, spracovania a hodnotenia. Zdá sa mi, že domnienka, že by sme bez systematickej vedy, len na základe chute, mohli dneska piť rovnako kvalitný čaj v sebe skrýva rovnakú medzeru ako napr. domnienka, že len vynájdenie plniaceho pera v nejakej civilizácií stačí na výrazne zlepšenie kvality a osobitnosti jej literatúry.


Napriek tomu som často svedkom toho, že v okamihu, ako sa začne diskutovať o chemickej analýze čaju, z témy „chuť“ sa záhadne skočí na tému „zdravotné účinky čaju“. V takých chvíľach si hovorím, že ako človek, čo pije čaj primárne kvôli jeho chuti, ešte stále mám k čaju čo nové povedať, skôr ako to potvrdí/spochybní/objasní veda.
Rád vymýšľam súvis medzi zdanlivo nespojiteľnými oblasťami: Minulý týždeň som sa dostal k zbierke esejí od novátorského japonského skladateľa Toru Takemitsua, Confronting Silence. Vybral som z nich 3 pasáže, v ktorých Takemitsu píše o problémoch korešpondencie hudby s notovým záznamom.
  1. „A friend visited me, bringing with him his rough sketches—white space filled with notes, all bound by a rubber band. How do those sounds get packed into this boundless white expanse?.... The notes, scattered like constellations, seemed to glow faintly. There were interrelationships there, but they were the ordinary composed sounds—emaciated, burdened with function.....The sounds my friend pounded out were only the sounds of my piano, a little out of tune. To him it was part of his image, the complex features of which were reflected by my piano. He played badly, but I was impressed in a very special way because the sounds transcended the limitations of function.“


  1. „Within our Western musical notation the silences (rests) tend to be placed with statistical considerations. But that method ignores the basic utterance of music. It really has nothing to do with music. Just as one cannot plan his life, neither can he plan music. Music is either sound or silence. As long as I live I shall choose sound as something to confront a silence. That sound should be a single, strong sound.“

  1. „The notation of the score is a boundless symbol of the will toward precision, but it is not a recording of the results. The conductor’s role as medium, and this may seem contradictory, is to grasp precisely that ambiguity and to express the desire for constant variety. That is, in a thousand performances he must reveal  thousand different expressions. It is this that gives music that special quality in which a single composition can be repeatedly performed....though using the same score these conductors clearly convey different musical results because they recognize those landscapes we call scores as parts of an ongoing unfolding of psychological event.... Human ear has been exposed to so much that it has become overloaded, fat, unable to bend to take in anything new“
Čo má čajový ochutnávač spoločne s Takemitsum?
  1. Obaja nevedia ako komplexitu objektu ich vnemov redukovať do čisto technického návodu(chuťovo-čuchový objekt, čaj, je na tom možno ešte bezradnejšie ako hudba: viete si predstaviť niečo ako gustačno-olfaktorickú notáciu? Najprv by bolo treba určiť poradie v akom sa rozličné vône/chute objavujú a prchajú. Ak zacítite živicu v Mannuo už pri prvom náleve, pýtajte sa ako!).
  2. Obaja chápu ako moment nastávania čaju/hudby až keď sa interpretuje, hrá či diriguje/lúhuje a ochutnáva, v pominuteľnosti.
  3. Obaja sa musia čeliť paradoxu presnosti tj. pýtať sa, či hoci aj tie najnudnejšie prevedenia bez chybnej noty sú lepšie než prevedenia s jedinou nesprávne zahranou notou a originálnymi nenotačnými aspektami?/či tie najnudnejšie degustačné posudky bez chemicky neidentifikovateľného atribútu sú lepšie ako posudky s chemicky neidentifikovateľným, no výstižným atribútom?
Neviem si predstaviť, čo je lepšia referencia kvalitného čaju než taká chuťová komplexita, že jeho ochutnávač sa musí obávať, aby svojimi postrehmi nešiel proti jeho biochémií, ale zároveň si nevie niektoré svoje postrehy odpustiť, pretože sa mu zdá, že zloženie čaju(ani jeho chemická analýza) komplexitu jeho chute tak ľahko nevyčerpáva. Práve Petrov Mannuo vo mne takéto napätie vyvolal. 
Ďakujem.
Denis

Tak to začína... s Mannuo 2014

Počas celého roka som však bol členom skupiny ľudí, ktorá na týždennej báze si našla dve-tri hodiny aby si vychutnala čaj a popritom neviedla silácke reči. Vždy sme našli po škole čas a vyšli sme von ochutnávali skupinovo nejaké spoločne zadovážené vzorky. Skupinové ochutnávanie čaju je diametrálne odlišné od toho keď ho pijeme sami. Každý z nás má naň postmoderne iný názor môžno miestami fingujeme a sme ovplyvnení ostatnými, ale je to každopádne zaujímavé počuť chute druhých a robiť rôzne sociálne experimenty na ostatných ľuďoch.


Na záver roka sme mali možnosť ochutnávať nové shengy od Peťa Staníka z Pu-erh.sk, ktoré každý rok patria k ťažkej elite medzi sheng pu-erhmi a vždy nás prekvapia, mladá čerstvá chuť nám rostriasie ruky a exponenciálne narastená cena nás spoločne vždy a znova zarazí. Rozhodli sme sa teda, že si 25g vzorky rozdelíme na tri ochutnávky. Jednu vypijeme spoločne a druhú s treťou si necháme na subjektívnu osobnú degustáciu jednu mne a druhú sa postará môj kamarát Denis.


Ako prvý na rad padol ManNuo, ktorý pre mňa osobne skončil na prvom mieste zo štvorice (Naka, YiBang, Yiwu Wangong) zaujal ma už hneď svojou veľmi jemnou čistou vôňou. Spočiatku mi sparené listy pripomínal veľmi ovocnosť z Yiwu a ľahkým náchychom červeného vodného melónu. V jemne rumovej aróme vystupovali sladko melasové trochu kyslé tóny marhule a jazmínu.


Po zaliatí prvých nálevoch je na úvode pozvoľná jemná horkosť, ktorá sa, ale dlho nedrží až instatne prchavo sa rozpadáva do svetielkových korenistých ďobiek na konci jazyka. Ľahká nakyselosť a zvieravosť prejde do dlhotrvajcej maslovo marhuľovej dochute.


Jedna z vecí, ktorú som si počas roka uvedomil, keď som nepil veľa čaj, že vždy keď si kupujem čaj verím, že tých xyz gramov vychutnám. Žiaľ, nie vždy je na to čas a sú okolnosti. Avšak teraz som si dal záväzok, že každý čaj budem piť aspoň dve-tri hodiny a počas toho času po nejakom 5 náleve si dám prestávku a nechám na seba pôsobiť dochuť, len po čase sa dá naozaj precítiť dopad a dochuť v pravom slova zmysle. V tomto konkrétnom prípade som sa dostal ku veľmi silnej aróme už spomínaného červeného melónu.

utorok, 17. júna 2014

Kuwapani Makalu Tippy First Flush 2014

Už druhé leto objavujem čaro čajov z Nepálu, z tej nenápadnej krajiny z popod Himalájí. Doteraz všetky, ktoré som pil mali spoločného menovateľa a tým bolo to, čo z nich robí naozaj letný čaj, ľahkosť, jemnosť a "na voňanosť". V lete človek nepotrebuje hutný, ťažký energický čaj, ale len letné pohladenie.


Rovnako je tomu aj pri tomto Nepálcovi, ktorý je pre mňa osobne prvým jarným čajom roku 2014. Keďže nepatrím ku tým, čo slintajú a nedočkavo čakajú na prvý dovezený čaj, tak je tomu až na konci Mája...
 

Makalu Tippy má ťažšiu tmavšiu darjeelingovú arómu po horkej čokoláde, slivkách, muškáte, sušených hrozienkach, ale aj sladko-horkastú vôňu s trávnatým základom. Opláchnuté lístky majú už radikalneišie odlišnú vôňu.


Horké-tmavé tóny boli prevážené sladkými ovocnými arómami ako napríklad čerstvé zelené htozno, jablká a celkovo tam badať takú arómu gumených medvedíkov, ktorú zvyknem cítiť v pri čerstvých a kvalitných Darjeelingoch.


Chuť má veľmi komplexnú. Horké, pevné darjeelingové telo plné tmavších tónov, ktoré sú ozdobené sladkými ovocno-kvetinovími svetielkami. Potom sa to však prehupne do trochu prázdnej medzi fázy, ale dochuť je naozaj pekná, je sladká "po gumených medvedíkoch". Nálev má svetlo žlto-hnedú faru. Listy sú pekné nelámané, zväčša celé.

streda, 11. júna 2014

Dong Ding 2013 Traditional

Svetlé oolongy sú v mojom ponímaní ľahká a jemne ochutená voda, ktorú možno zalievať do nekonečna... Za to pečené tmavé sú na tom podstatne lepšie. Medzi nimi sa nachádza aj asi môj najoblúbenejší čaj (mimo shengov) Mi Lan Dan Cong. Chuť pri pečených oolongov je komplexnejšia a záber aróm je širší. Trvácnosť je tiež dlhšia.


Tak je tomu aj v prípade klasického taiwanského oolongu Dong Ding z pu-erh.sk. Celkovo mi pečené oolongy pripomínajú ovocný koláč pre svoju pečenosť, maslovú a ovocná arómu a tento nie je výnimkou. V tomto prípade je to obzvláštnené ešte aj o rumovú arómu, ktorú občas cítim aj pri čerstvých shengoch.


Intro je trochu drsnejšie - horkejšie a plné drsných tónov ako sú sušené hrozienka, ale potom sa to preklenie do kyslo - čerstvých tónov po zelených jabĺk. Dochuť ma celkovo takú chuť jablkovej zubnej paste či jablkovému želé. Rovnako tu badať aj tradičnú marhuľovú arómu. Zaujímavosťou čo som celý čas popri pirí cítil bola káva.

Na záver môžem konštatovať, že sa jedná o pekný čaj s vydarenou dochuťou. 

štvrtok, 5. júna 2014

Pu-erh.sk: Bao Zhong Organic 2013

Po dlhom čase neblogovania, ktoré nebolo spôsobené tým, že by som prestal piť čaj alebo nedostatkom všakovakých vzoriek, ale perným a nabitým časom kedy čaj bol skôr spotrebný tovar. Hlbšie analyzovanie a bádanie spojené s rozsiahlími zápiskami sa proste nekonalo...

Avšak tento týždeň som bol nútený k tomu aby som kúpil jeden z posledných koláčov toho najlepšieho a najmocnejšieho shengu roku 2013 (podľa mňa) teda Bulang Shan, predtým než sa vypredá alebo Peťo nezvýši exponenácialne jeho cenu. Stihol som to a nie len to. Obdžal som hneď aj vzorkovnicu piatich oolongov.

Inu, tak som hneď aj ochutnal prvý z nich. ...a vybehol s ním na strechu!


Bao Zhong patrí a u mňa dvojnásobne medzi hybridné čaje a teda čaje vhodné na prechod ročného obdobia. Zelené čaje pijem vždy čerstvé v lete, keď je teplo a oolongy vo mne evokujú teplé upršané jarné / letné odpoludnie rovnako ako tzv. tape-water, ktorú zalievam do neúreka.

Ľahká trávnatá sladko maslová aróma spojená s niečim čo vo mne vyvoláva pocit návštevy kvetinárstva spojená s jemnú vôňu červeného vodného melóna a pečenosť je vôňa šíriaca sa z rozohriatého gaiwanu.


Chuťový profil je zo začiatku mdlý, síce gulato-maslovo-kvetinový ale ako by cynik povedal: taká voda z tulipána... Dochuť to už je niečo iné. Jemne nakyslá ako čerstvá tráva a veľmi pekná sladko ovocná kvetinová.  


Tento Bao Zhong je niečo viacej ako bežný Bao Zhong kúpený za posledné drobné v ..., ale jedná sa o trochu vyššiu triedu s tradičnými výšinami ako aj slabosťami. Proste snaha ho prelúhovať ho ako vytiahnúť z neho viacej takmer nemožná.

Dochuťou zaujímavý priemiovejší Bao Zhong, ktorý je vhodný pre teplé dni, ktoré čaju moc neprajú...