streda, 2. júla 2014

...a tak to pokračuje s Mannuo 2014

Nachádzam sa na lúke, fúka podvečerný letný vánok, som obklopený trávnatým priestranstvom, podo mnou slama: stále dosť vonkajších vzruchov a inšpirácií, ktoré môžem omylom pripísať čaju, ktorý sa chystám piť, Mannuo 2014 od Petra Staníka.
Po bezprostrednom zavoňaní sa do neopláchnutých lístkov Mannuo, hrubšieho rozmer, tmavších aj svetlejších odtieňov, pokrytých tipsoidnými chĺpkami, cítim výraznú sladkú medovo-včelínovú arómu, karamel, javorový sirup, postupne registrujem aj náznaky tmavého lesného ovocia, v hlave sa mi vybavujú vône, na ktoré mám čerstvé spomienky, tj. ríbezľový džem a šípky.


Lístky opláchnem, začínam lúhovať:
1. nálev: nálev čírej, svetložltej farby, bez ostrejších odtieňov. Chuť jemná, letmá drevnatosť, kyselkavosť, hladkosť, žiaden výraznejší aftertaste
2. nálev: farba nálevu naberá okrový, tmavší odtieň. Chuť:  horkejšia, nie zvieravá, v úzadí cukrová repa
3. nálev: farba nálevu je lesklejšia, ide do zlatista Chuť: zatiaľ najsilnejšia, vracia sa včelín, melasovosť v úzadí, , hutná, netrpká mokrá drevnatosť v popredí, výrazný aftertaste
4., 5. nálev: stále sýta farba, podobná chuť, podnebie úst má šteklí, príjemne hreje, melasovosť, plazivý, obilninový aftertaste
6.,7.,8...: sýta farba nálevu sa drží dlhšie ako chuť, sladká trstinová dochuť, stopy živice, jahodová stopka
Vylúhované Gu Shu lístky si zanechali svoju mnoho-odtieňovosť zo suchého stavu. Zemité farby sa ale vyjavili do zelenkastých, hráškových/strukových, tuho-pôsobiacich nuáns. Ich tvar je relatívne celistvý, potrhané zväčša končeky a kraje. Detaily ako veľkosť či žilnatosť vyplývajú z fotiek.
Pri kolektívnej degustácií pripísali naši kamaráti Mannuo tieto atribúty:
Vôňa:
Draški: ako láska
Danko: egreše
Dong: medovosť
Katka: džem
Chuť:
Draški: suchá dochuť, kôra
Danko: lipa, kyslosť
Dong: horkosť
Katka: horkosť, trávnatá dochuť


Pomocou našich chuťových a čuchových vnemov, poznania a slovnej zásoby sme  ako skupina pijanov/nepijanov dokázali rozpoznať a opísať tento čaj cez rôznorodé asociácie a komentáre, avšak ak by  niekto od nás chcel lokalizovať, kde presne sa vnímaná chuť/vôňa v zložení Mannuo nachádza, prišli by sme na to, že vlastnosti čaju sú na to priveľmi komplexne v trojakom zmysle
  1. Tak kauzálne komplexné, že by sme nedokázali nájsť presnú 1:1 korešpondenciu medzi určitou chuťou/vôňou čaju a určitou zlúčeninou/molekulou, z ktorej táto vôňa pochádza.
  2. Tak ontologicky komplexné, že by sme prišli na to, že napr. čaj s chuťou živice nemusí obsahovať žiadnu zlúčeninu, ktorá je charakteristická pre právu živicu. Resp. môže sa stať rôzne zlúčeniny vyvolajú v našich receptoroch podobné reakcie a naopak čaje, ktoré obsahujú rovnaké zlúčeniny môže vyvolať rôzne reakcie
  3. Tak vzťahovo komplexné, že istá chuť čaju môže byť ovplyvňovaná celou iných kombináciou zlúčenín zvnútra, alebo vonkajšími faktormi ako teplota vody, prostredie prípravy, pomer množstva čaju a objemu konvičky, dĺžka lúhovania, načasovanie nálevov, závislosť chute a čuchu...
Snažiac sa napísať hodnovernú recenziu, premýšľam nad tým aké majú všetky tieto ohľady dôsledky pre môj posudok. A o koľko ťažšie než napísať o čaji, čo najviac pozorovaní, je nenapísať o ňom viac pozorovaní než sa dá v súlade s biochemických poznaním.
Jednak preto lebo pravda o čaji nemôže ľubovoľná a neoveriteľná záležitosť, ale aj preto, lebo  si nemyslím, že biochemické poznanie berie chuti čaju jeho pôvab(spolu s Feynmanom  https://www.youtube.com/watch?v=ZbFM3rn4ldo), a aj preto, lebo biochemické porozumenie čaju rapídne pomohlo zlepšiť jeho metódy pestovania, spracovania a hodnotenia. Zdá sa mi, že domnienka, že by sme bez systematickej vedy, len na základe chute, mohli dneska piť rovnako kvalitný čaj v sebe skrýva rovnakú medzeru ako napr. domnienka, že len vynájdenie plniaceho pera v nejakej civilizácií stačí na výrazne zlepšenie kvality a osobitnosti jej literatúry.


Napriek tomu som často svedkom toho, že v okamihu, ako sa začne diskutovať o chemickej analýze čaju, z témy „chuť“ sa záhadne skočí na tému „zdravotné účinky čaju“. V takých chvíľach si hovorím, že ako človek, čo pije čaj primárne kvôli jeho chuti, ešte stále mám k čaju čo nové povedať, skôr ako to potvrdí/spochybní/objasní veda.
Rád vymýšľam súvis medzi zdanlivo nespojiteľnými oblasťami: Minulý týždeň som sa dostal k zbierke esejí od novátorského japonského skladateľa Toru Takemitsua, Confronting Silence. Vybral som z nich 3 pasáže, v ktorých Takemitsu píše o problémoch korešpondencie hudby s notovým záznamom.
  1. „A friend visited me, bringing with him his rough sketches—white space filled with notes, all bound by a rubber band. How do those sounds get packed into this boundless white expanse?.... The notes, scattered like constellations, seemed to glow faintly. There were interrelationships there, but they were the ordinary composed sounds—emaciated, burdened with function.....The sounds my friend pounded out were only the sounds of my piano, a little out of tune. To him it was part of his image, the complex features of which were reflected by my piano. He played badly, but I was impressed in a very special way because the sounds transcended the limitations of function.“


  1. „Within our Western musical notation the silences (rests) tend to be placed with statistical considerations. But that method ignores the basic utterance of music. It really has nothing to do with music. Just as one cannot plan his life, neither can he plan music. Music is either sound or silence. As long as I live I shall choose sound as something to confront a silence. That sound should be a single, strong sound.“

  1. „The notation of the score is a boundless symbol of the will toward precision, but it is not a recording of the results. The conductor’s role as medium, and this may seem contradictory, is to grasp precisely that ambiguity and to express the desire for constant variety. That is, in a thousand performances he must reveal  thousand different expressions. It is this that gives music that special quality in which a single composition can be repeatedly performed....though using the same score these conductors clearly convey different musical results because they recognize those landscapes we call scores as parts of an ongoing unfolding of psychological event.... Human ear has been exposed to so much that it has become overloaded, fat, unable to bend to take in anything new“
Čo má čajový ochutnávač spoločne s Takemitsum?
  1. Obaja nevedia ako komplexitu objektu ich vnemov redukovať do čisto technického návodu(chuťovo-čuchový objekt, čaj, je na tom možno ešte bezradnejšie ako hudba: viete si predstaviť niečo ako gustačno-olfaktorickú notáciu? Najprv by bolo treba určiť poradie v akom sa rozličné vône/chute objavujú a prchajú. Ak zacítite živicu v Mannuo už pri prvom náleve, pýtajte sa ako!).
  2. Obaja chápu ako moment nastávania čaju/hudby až keď sa interpretuje, hrá či diriguje/lúhuje a ochutnáva, v pominuteľnosti.
  3. Obaja sa musia čeliť paradoxu presnosti tj. pýtať sa, či hoci aj tie najnudnejšie prevedenia bez chybnej noty sú lepšie než prevedenia s jedinou nesprávne zahranou notou a originálnymi nenotačnými aspektami?/či tie najnudnejšie degustačné posudky bez chemicky neidentifikovateľného atribútu sú lepšie ako posudky s chemicky neidentifikovateľným, no výstižným atribútom?
Neviem si predstaviť, čo je lepšia referencia kvalitného čaju než taká chuťová komplexita, že jeho ochutnávač sa musí obávať, aby svojimi postrehmi nešiel proti jeho biochémií, ale zároveň si nevie niektoré svoje postrehy odpustiť, pretože sa mu zdá, že zloženie čaju(ani jeho chemická analýza) komplexitu jeho chute tak ľahko nevyčerpáva. Práve Petrov Mannuo vo mne takéto napätie vyvolal. 
Ďakujem.
Denis

1 komentár:

  1. (: veľmi zaujímavá stránka. Nech Vám to vydrží. Chcel by som sa spýtať : v jednom článku bolo spomenuté, že jeden pu-erh mal doslova drevitú vôňu ako lavice v kostole, taká mierna príjemná zatuchlina. Sú niektoré puerhi špecifické touto chuťou ? Dokázali by ste mi nájsť taký, ktorý by sa tomu aspoň trochu priblížil?

    Marek

    OdpovedaťOdstrániť